Mladý, bystrý a inteligentný muž, ktorý pochádzal z dobrej, čestnej a morálnej rodiny sa stotožnil s hodnotami, ktoré mu od detstva rodičia vštepovali do jeho srdca. Vyštudoval univerzitu a následne bol promovaný za doktora filozofie. Už od prebrania diplomu z rúk dekana fakulty mal veľké ambície, veď bol mladý, plný síl a entuziazmu. Za svoje životné krédo si dal veru neľahkú úlohu, zmeniť svet k lepšiemu. Predsavzal si: „Zasvätím svoj život tomu, aby som priviedol ľudstvo späť z krivolakej cesty na tú správnu, rovnú, čestnú a charakternú.“ Ostal učiť na fakulte a aj z týchto pohnútok svoje prednášky smeroval hlavne na oblasť morálky a etiky. Na jeho prednášky chodilo veľa študentov, nakoľko ich lektoroval veľmi zaujímavo a poučne. Časom, keď dosiahol zenit svojho života a dospel na vyzretého muža, skúseného pána, teraz už s profesorským titulom, sa pri svojom životnom jubileu zamyslel nad výsledkami svojej práce a konfrontoval ich s predsavzatiami, ktoré si dal ešte pri preberaní absolventského diplomu a dospel k záveru: „Ej, vysokú métu som si postavil. Som vysokoškolským profesorom, stal som sa aj dekanom fakulty, na ktorej som promoval, ale svoje ambície zmeniť svet musím prehodnotiť, pozrieť sa na ne triezvejším a reálnejším pohľadom. Znížim si teda latku náročnosti, ktorú som si pred časom kládol pred seba, nakoľko vidím, že tento cieľ je pre človeka aj keby ako veľmi chcel nedosiahnuteľný.“ Zmenil si teda svoje predsavzatie a priority s tým súvisiace: „Bude fajn, keď zmením k lepšiemu fakultu, ktorá mi bola zverená. Z mojich spolupracovníkov a hlavne študentov vychovám príkladných, vzorných ľudí, ktorí budú toto posolstvo šíriť ďalej“ Pán profesor s opätovným zanietením veľmi jasne a zreteľne prednášal a akcentoval princípy morálky a etiky, tak aby si tieto hodnoty osvojili aj jeho poslucháči, ale aj kolegovia a neostali len v jeho skriptách a knihách, či článkoch, ktoré počas svojho produktívneho pôsobenia na akademickej pôde publikoval. Nastala jeseň jeho života a uvedomoval si, že mu na splnenie jeho celoživotných cieľov už veľa času neostáva. Pri jeho peknom okrúhlom životnom jubileu sa uzavrel do samoty, ktorá mu dávala čas i priestor na rozjímanie a v takejto atmosfére pokoja, nerušený žiadnymi vonkajšími vplyvmi sa snažil bilancovať odpočet úloh, ktoré si postavil, keď bol v najlepších rokoch a stál na piedestále svojej kariéry. Ako tak dumal, zrazu si vo svojom vnútri povzdychol: “ Bože, Bože, ach veru, nie je to vonkoncom také ľahké, ako som si to predstavoval, ale aj napriek tomu si myslím, že som za sebou zanechal nejakú reálne osožnú prácu, dúfajúc, že jej semiačka, ktoré som sa svojou činnosťou snažil zasiať, padnú aj na úrodnú pôdu a prinesú aspoň nejakú úrodu.“ Svoje rozjímanie ukončil prosbou: „Bože, daj mi ešte aspoň toľko síl a času, aby som do svojho skonu mal možnosť zmeniť hlavne tie nedostatky a osobné neduhy, ktoré som za ten čas, keď som menil celý svet, či ľudí v mojom okolí akosi pri tom zhone pozabudol zmeniť sám na sebe. Tak, aby som, keď raz príde môj fyzický koniec, konečná mojej životnej púte tu na zemi mohol aj ja sám spočinúť v pokoji, tak ako som to okolo seba celý svoj život aj teoreticky hlásal – in eternum, Amen.“
© R.K.