Založ si blog

VII. Príbeh: Medzi životom a smrťou ? (Ja fakt neviem – a vy. . . ? )

Písal sa rok 1994. Známy, ktorý bol okrem iného úspešným boxerom, bol hrdý aj na to, že mu ako mladému chalanovi zverili kamión, ktorým brázdil do takzvanej nežnej revolúcie bežnému človeku neznámu západnú Európu. Bol teplý letný deň a ja som si z chuti popíjal studené pivo na terase jedného reštauračného zariadenia po náročnom tréningu v posilňovni. „Nazdar, Fitipaldy, čo sa tu hráš na starostu Castelbridgeského ?“ Oslovil som dotyčného známeho, keď som ho videl ísť podopierajúc sa o barlu. Vonkoncom som oslovenie nemyslel v zlom, aj napriek tomu sa na mňa pozrel dosť nevrlo. Bolo vidno, že sa ho to dotklo. Uvedomil som si, že tu nie sú žarty na mieste. „Prepáč, čo sa stalo?“ Známy si prisadol a začal rozprávať. „Vieš, išiel som s kamiónom spolu s kolegom vezúc tovar do jedného belgického mesta. Po ceste sme sa v šoférovaní striedali v osemhodinových intervaloch. Prechádzali sme Nemeckom. Kolega šoféroval a ja som si šiel ľahnúť za sedadlá kde majú kamióny vytvorený priestor na tento účel. Akurát som zaspal, keď som sa zobudil na prudký rachot. Namiesto toho, aby som ležal na spomínanom mieste tak, ako som si ľahol, ležal som na kameninovom balaste, ktorý tvorí násyp, na ktorom sú uložené podvaly a na nich koľajnice. Hluk neustával, no nemal až takú intenzitu ako ten, na ktorý som sa zobudil, precitol. Až následne som si všimol, že nado mnou ide vlak a ja som od jeho uháňajúcich vagónov, teda ich škrípajúcich a iskriacich kolies, vzdialený len nepatrný kúsok. V tom som si uvedomil vážnosť celej situácie. Pocítil som urputnú bolesť, ale odkiaľ pramenila som nevedel. V tom som si spomenul na mojich starých rodičov, ktorí boli hlboko veriaci ľudia a naučili ma okrem iného sa aj modliť. Tak som sa začal v duchu modliť. Mysľou mi prebehol celý môj život, ako rýchla rekapitulácia. Premietlo sa mi, čo som v živote zažil, spravil, všetko dobré i  zlé. To zlé čo som v živote vykonal som súbežne ako sa mi to vybavovalo z hĺbky duše ľutoval. Boli to mnohokrát veci, na ktoré som už dávno zabudol a za normálnych okolností by som sa na ne určite nerozpamätal. Následne som upadol do bezvedomia. Vlastne zobudil som sa, ak sa to dá zobudením nazvať, až na operačnej sále. Zo začiatku som počul len vravu lekárov a celého personálu ako sa medzi sebou rozprávajú. Zrazu som mal však prehľad o celej situácii, ktorá sa na operačnej sále odohrávala. Okrem toho ma zarazila pre mňa podstatná vec. Videl som ako ležím, či lepšie povedané moje telo, na operačnom stole a som predmetom záujmu operatérov. Všetko som počul a videl z nadhľadu, asi z výšky tak tesne pod stropom miestnosti. Keď som sa prebral z narkózy a trošku som sa zotavil, lekár, ktorý ma operoval mi povedal: „Prežili ste vážnu autonehodu. Váš kamión na železničnom priecestí nedal prednosť nákladnému vlaku. Váš kolega to neprežil. Prudký náraz vás vymrštil z kabíny nákladiaku von na koľajnicový násyp, čo vám zachránilo život.“ „Aby som nezabudol,“ pokračoval v rozhovore lekár. „Hoci ste boli v bezvedomí, v dlani ste pevne držal tieto patričky.“ Lekár mi podal ruženec, ktorý som mal zavesený v kabíne auta ako pamiatku po nebohej babke, nuž pre mňa to bol akýsi talizman. Dodnes si však neviem vysvetliť ako sa ruženec pri tom všetkom z prednej časti čelného skla kamióna mohol ocitnúť v mojej ruke. Poďakoval som sa lekárovi za všetko čo pre mňa spravil. Zároveň som mu vyrozprával intenzívny a hlboký zážitok, ktorý som prežíval počas operácie. Odpovedal: „Nuž viete, narkóza a silná anestéza môžu spraviť svoje. Priateľsky sa na mňa usmial a mávol nad tým všetkým rukou. Keď som mu však začal rozprávať, že sám neviem ako k tomu mohlo dôjsť, ale že som počas mojej operácie bol aj vo vedľajších miestnostiach a popísal som mu dopodrobna, ako to tam vyzerá a čo sa tam nachádza, lekár zrazu ustrnul. Vedel totižto, že v týchto miestnostiach som za žiadnych okolností nemohol nikdy byť. Doktor svoje tvrdenie prehodnotil. Už však bez úsmevu na perách, ale s vážnym výzorom tváre a tónom hlasu povedal: „Počas náročnej operácie vám srdce na určitý čas prestalo pulzovať a museli sme vás oživovať. Viete aj podľa mňa to nie sú len babské reči, ale niečo medzi nebom a zemou čomu nerozumieme existuje, sme však na to prikrátky aby sme to pochopili, či dokázali merať alebo vážiť.“

Známy pokračoval v rozprávaní: „Vieš, to čo sa mi prihodilo ma akosi zmenilo. Prehodnotil som svoj dovtedajší rebríček životných hodnôt, a to nielen s ohľadom na skutočnosť, že moja sebarealizácia vzhľadom na takýto úraz a zdravotné následky z neho plynúce je a bude obmedzená. Ak mi to moje sily a možnosti umožnia budem sa snažiť robiť už len dobré veci, tak aby som ani náhodou nikomu žiadnym spôsobom úmyselne neublížil. A ver, či never, od tejto mojej skúsenosti sa nebojím smrti. Vlastne to akoby pre mňa už nebolo ani žiadne tabu, samozrejme so zreteľom na to, že extrémnym situáciám sa radšej vyhýbam a so životom nehazardujem. Zároveň mám na základe tohto hlbokého osobného zážitku určité poznanie, akoby sa človeku otvoril jeho vnútorný pohľad, pohľad na skutočne objektívne existujúci svet práve v tom okamihu, keď ich pre tento, náš pozemský a dočasný svet zatvára .“ Všetko čo známy hovoril som pozorne počúval. Bolo to pre mňa dosť nepochopiteľné a mysteriózne. Dal som si hlt piva, ktoré sa mi medzičasom čo som tento nevšedný príbeh počúval vplyvom teplého dňa zmenilo na teplú močku a pobral sa domov. Cestou som rozmýšľal o tom ako sa niekedy cítime silní a sebavedomí, a pritom stačí tak málo a karta života sa môže v okamihu obrátiť, a to niekedy aj za zvláštnych, nám nepochopiteľných okolností, ktoré zmenia náš pohľad na svet, ktorého sme súčasťou.

____________________________________

Svetoznámy americký filozof, psychológ, lekár, priekopník moderného výskumu zážitkov na prahu smrti a zároveň autor bestselleru „Life After Life“ (Život po živote) Raymond Moody, MD (doktor medicíny) zadefinoval deväť spoločných znakov ľudí, ktorí sa ocitli na prahu smrti. Typický zážitok blízkej smrti obsahuje: pocit blaženého pokoja a bezbolestnosť, pocit vznášania sa mimo vlastného tela, počutie zvukov podobných bzučaniu, pohybovanie sa v tuneli plnom jasného svetla, ľudia často vidia svojich mŕtvych príbuzných, stretávajú duchovné bytosti, pred očami sa im premieta celý život a je to niečo také krásne, že sa im nechce vrátiť späť do svojho tela. Sumár skúsenosti bol založený najmä na voľných interpretáciách svedectiev a príbehov doktorov, sestier a pacientov. Raymond Moody ponúka prekvapujúce dôkazy o živote po telesnej smrti, či na jej rozhraní. Skúma vyše sto prípadov ľudí, ktorí zažili klinickú smrť a následne boli oživení. Nielen literárne známi Dr. Raymond A. Moody sa vo svojej klinickej praxi stretol s tisíckami ľudí, ktorí sa už niekedy ocitli medzi životom a smrťou a po návrate vypovedali o svojich zážitkoch. Lekár a vedec hovorí aj o prípadoch, kedy podobné zážitky prežili aj tí, ktorí boli okolo umierajúceho. Tí totižto neboli ani zranení, ani chorí, teda nemohli trpieť halucináciami, či iným skresleným poznaním intermezza pred definitívnym exitusom.

———————————————————–

Nové zistenia o tom, čo sa deje po tzv. klinickej smrti, priniesli začiatkom roku 2012 po troch rokoch intenzívneho bádania americkí vedci z Lekárskeho centra Weill Cornnell v New Yorku v spolupráci s významnými klinikami na celom svete. Klinickí lekári, a vedci hovorili jednak s mnohými pacientmi, ktorí prežili svoju smrť, ako aj s ich ošetrujúcim personálom. Všetci zhodne popisovaliprakticky rovnaké skúsenosti.Pacienti vedeli o takých mnohých veciach, o ktorých by už vlastne vedieť vonkoncom nemali. Tím odborníkov takýmto poznaním dospel k záveru, že ľudské vedomie, ako prejav bytia, existuje aj po biologickej smrti človeka, s konštatovaním: „Tieto javy si exaktnými, merateľnými vedeckými metódami nevieme vysvetliť a ťažko predpovedať, či to vôbec niekedy dokážeme. Nie sú už tieto veci za hranicami nášho ľudského, rozumového potenciálu vo vzťahu k nášmu možnému poznaniu a chápaniu sveta a diania v ňom ?“ Mnohí špičkoví vedci svetového formátu z rôznych vedeckých odborov si kladú podľa nich reálne opodstatnenú otázku: „Nie sú tieto javy skutočne prejavom večnej entity … ?“

Vie niekto z Vás na tieto prinajmenšom zvláštne javy nájsť aj podotýkam výlučne seriózne, jednoznačné vysvetlenie a dať presvedčivú a argumentačne odborne fundovaná a jasnú odpoveď ? Nakoľko ja: „Fakt – neviem …“

© R.K.

 

 

XXII. Príbeh: Čo je „liekom“ proti ľudským neduhom ? (Ako mi to iluzórne vysvetlil môj maloletý syn, prváčik ZŠ).

23.12.2014

Bol zápis do prvej triedy základnej školy. Jedna z otázok pre nás rodičov bola na ktorý z voliteľných predmetov prihlásime nášho syna. Etika, alebo náboženstvo. Rozhodli sme sa pre náboženstvo, nakoľko okrem iného tento predmet pojme otázky etiky a zároveň tvorí nadstavbu, nadstavbu vo filozofických otázkach, ktoré si skôr, či neskôr každý človek položí [...]

XXI. Príbeh: “ P o k u š i t e ľ “ . . .

12.11.2014

Bol bežný pracovný deň v strede týždňa. Po hektickom pracovnom dni a po krátkej návšteve u svojich rodičov bývajúcich len dve zastávky od môjho bytu som mieril domov. Zvyčajne som chodieval pešo, nakoľko aj takáto krátka prechádzka mi padla ako dobrý relax. Počas cesty som si mnoho ráz po dni nabitom rôznymi povinnosťami práve takto vyvetral unavenú hlavu. Tentoraz [...]

XX. Príbeh: Taký „obyčajný“ bezdomovec . . .

08.11.2014

Bola sobota a mojou rutinnou povinnosťou bolo spraviť nákup na nasledujúci týždeň. Auto som nechal na parkovisku pred supermarketom. Všetko čo som potreboval nakúpiť som aj rýchlo zrealizoval, manželka mi ako školáčikovi napísala všetky veci na zoznam, veď sme len obyčajní chlapi, tak pre každý prípad, rozum do vrecka … Vykladal som nákup z vozíka do auta, keď [...]

izrael, palestína, gaza

Izraelská armáda tvrdí, že v nemocnici v Gaze zabila 200 ozbrojencov Hamasu

28.03.2024 12:44

Pacienti z radov civilistov a zdravotnícky personál bol podľa armády kvôli bojom evakuovaný do iného krídla nemocnice.

olympiada rieka Seina v Parizi

Ukrajinci vyhrali symbolickú bitku o Paríž, ale chcú, aby Rusov potrestali najprísnejšie

28.03.2024 12:30

Kyjev nechce vidieť na letných hrách ani jedného Rusa. Moskva tvrdí, že Medzinárodný olympijský výbor skĺzol do suterénu rasizmu neonacizmu.

zena tabletka lieky choroba liek

Japonsko eviduje 4 úmrtia a 100 hospitalizácií v súvislosti s doplnkami výživy

28.03.2024 12:09

Firma minulý týždeň informovala, že prvé sťažnosti na problémy s obličkami dostala už v januári.

korčok, pellegrini

Prezidentský duel Korčok – Pellegrini. Kampaň nabrala na obrátkach. Môžeme čakať ešte nejaké prekvapenia?

28.03.2024 12:00

Prvý duel prezidentských kandidátov Korčoka a Pellegriniho odvysiela Rádio Slovensko a RTVS:24.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 22
Celková čítanosť: 204256x
Priemerná čítanosť článkov: 9284x

Autor blogu

Kategórie